Začalo sa to okolo roku 1546, keď Turci dokončili obnovu pevnosti Kakath, dnešného Štúrova. Mesto sa stalo stráženým, živým miestom a vtedy tu vznikli prvé trhy a jarmoky.

O takmer dve storočia neskôr, 6. augusta 1724, ju kráľ Karol III. Habsburský spečatil donačnou listinou, ktorá Štúrovu udelila právo konať štyri veľké krajinské jarmoky ročne.

Z nich prežil jediný – ten najživší, Jarmok Šimona a Júdu.
Ten jarmok, o ktorom písali spisovatelia. Kde kedysi kotvili lode plné kapusty, kde sa miešala vôňa pečienky s husľami a výskotom detí.
Ten jarmok, ktorý v roku 1956 dokonca vysielala televízia, čo bola veľká vec, keďže televízne vysielanie v Československu vtedy existovalo len pár rokov.
Ten jarmok, ktorý ani po 477 rokoch nestratil nič zo svojho čara.

Dnes už možno netrvá desať dní ako kedysi, ale jeho atmosféra? Tá ostala. V každom stánku, v každom úsmeve, v každom kúsku tejto tradície.

Od 9. do 12. októbra 2025 sme zažili dni plné chutí, vôní, farieb, textúr, smiechu a stretnutí.